Druckschrift 
S citom v rukách : súčasní hrnčiari v Burgenlande a v Bratislavskom kraji ; [Katalóg k rovnomennej výstave Rakúskeho Národopisného Múzea (Österreichisches Museum für Volkskunde) vo Viedni v Múzeu Slovenskej Keramickej Plastiky, Súčasti SNM-Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, 31. august 2012 - 31. december 2013]
Entstehung
Seite
9
Einzelbild herunterladen
 

Keramika vBurgenlandekedysi adnes

Veronika Plöckinger- Walenta

Dejiny hrnčiarstva v Burgenlande

Na celom území dnešného Burgenlandu, bývalého západného Uhorska,sa vďaka bohatým ložiskám kvalitnej hliny vyvinuli hrnčiarske dedinyStoob, Rotenturm, Jabing, Großpetersdorf, Pinkafeld, Neumarkt an derRaab a Königsdorf, Bernstein, Kobersdorf a Oberpetersdorf.1 V poslednejz nich v 18. a 19. storočí pracovali najmä džbankári, ktorí vyrábali džbányz majoliky s maľovanými kvetinovými vzormi a figurálnymi zobrazeniamina bielom podklade. Pokračovali tak v tradícii habánov, ktorí sa začiat-kom 17. storočia usadili aj na území dnešného Burgenlandu.2 Moravskínovokrstenci sa usadili jednak na majetkoch Baťáňovcov- na okrajochpanstiev Güssing, Schlaining a Rechnitz, ale aj v panstvách Kobersdorf,Mattersburg a Kittsee.3

V súčasnosti sa hlina ťaží iba v chotári obce Stoob a hrnčiarskevýrobky sa vyrábajú predovšetkým v Stoobe a okolí. Hrnčiarstvo sa tudokladuje od 17. storočia. Stoobski hrnčiari po stáročia vyrábali negla-zované, baňaté nádoby na pitie, takzvané Plutzer"- džbány čepáky- azeleno alebo hnedo glazovaný kuchynský riad.

Džbán čepák slúžil na prenos vody a pitie pri práci na poli, pre-tože vďaka teplu odoberanému odparujúcou sa tekutinou z nie celkomvodotesnej nádoby ostávala voda vo vnútri džbánu príjemne chladná. Ty-pický stoobsky džbán čepák sa vyrábal z červenej hliny vytáčaním nahrnčiarskom kruhu. Zostal neglazovaný a pomocou kukučky ho zdobilibielymi pásmi a dekorom v tvare chlebových bochnikov, tzv. ,, Brotlaberl❝4.Svoju pôvodnú funkciu zásobníka tekutiny džbán čepák dávno stratil,v súčasnosti je však v Stoobe symbolom remeselnej zručnosti, siahajúcejhlboko do histórie, a nachádza široké uplatnenie v miestnych grafickýchdekoráciách a pomenovaniach, napr. Café Plitzerl.

Hrnčiari a ich rodiny sa organizovali v remeselníckych spolkoch,cechoch. Tie regulovali vzdelávanie, často aj počet členov, druh a kvalituvýrobkov, spôsob ich predaja, ale aj súkromný život príslušníkov cechu.

1 Amt der Burgenländischen Landesre-gierung[ úrad burgenlandskej krajskejvlády]( vyd.): Arbeit und Wohnen um1900. Die Sammlung Ludwig Toth zurSachvolksunde des Bezirkes Oberwart.[ Práca a bývanie okolo 1900: ZbierkaLudwiga Totha k materiálnej kultúreokresu Oberwart].(= Katalog NeueFolge, Bd 34). Eisenstadt: 1989, s. 29.2 Hanak, Elfriede- Szepesi- Suda,Gertraude: Burgenland. TraditionellesHandwerk Lebendige Volkskunst.[ Burgenland Tradičné remeslo- živéľudové umenie]. Wien: 1978, s. 115.3 Fassbinder- Brückler, Brigitte: Brüde-rische" Siedlungen, ihre Anlage und ihreArchitektur[ ,, Bratské" sídliska, ich štruk-túra a architektúra]. In: Täufer- Hutterer- Habaner. Geschichte, Siedlungen,Keramik in Südmähren, Westslowakeiund Niederösterreich.[ Novokrstenci-huteriti habáni Dejiny, sídliska,keramika na južnej Morave, na západ-nom Slovensku a v Dolnom Rakúsku].(= Forschungen aus dem Stadtmuseum,, Alte Hofmühle" Hollabrunn, Sonder-band). Horn Wien: 2004, s. 80.4 Tamtiež, s. 104ff.

Súčasní hrnčiari v Burgenlande a v Bratislavskom kraji

9

S CITOM V RUKÁCH