Druckschrift 
Keramik <<[hoch]>> 3 : gebrannte Idylle ; Typen, Regionen, Museen ; [der Katalog erscheint anlässlich der Ausstellung "Keramik [hoch] 3 - gebrannte Idylle. Typen, Regionen, Museen" ; Ethnographisches Museum Schloss Kittsee, 09.05.2004 - 01.11.2004 ; Slovenské Národné Múzeum Martin - Etnografické Múzeum, 18.11.2004 - 28.03.2005 ; Savaria Múzeum Szombathely, 24.04.2005 - 04.09.2005] = Keramika [hoch] 3 : pálená, idyla ; typy, regióny, múzeá
Entstehung
Seite
136
Einzelbild herunterladen
 

Stupava/

StampfenSlowakei

02

136

Die Ortschaft Stupava ist ein bedeutendesKeramikzentrum in der Westslowakei, woman seit dem 18. Jahrhundert Fayenceherstellte. Das älteste Erzeugnis stammtaus dem Jahre 1744, das älteste Herkunfts-zeichen von Stupava( St) trägt ein Krug ausdem Jahre 1751. Ab den achtziger Jahrendes 18. Jahrhunderts stand die örtlicheFayence unter dem starken Einfluss derProduktion in Holič.

Zwei Krügelmacherfamilien aus Stupavasind herauszuheben: die Familie Putz unddie Familie Kostka, die in einem verwandt-schaftlichen Verhältnis zueinander standen.Die Familie Putz stammte aus Malacky.Ein Familienmitglied heiratete 1735 nachStupava und gründete dort eine Werkstattfür Fayenceherstellung. Im Jahre 1819heiratete Ján Kostka in die Familie Putz einund eröffnete seine eigene Keramikwerk-statt.

Auch wenn die Produktion der Krügel-macher in Stupava viel später als in anderenOrten der Slowakei begonnen hatte, fandsie doch dank ihrer ausgezeichneten Meis-ter sehr bald große Aufmerksamkeit inMitteleuropa. Vom Anfang des 19. Jahr-hunderts an wurden in Stupava Krüge mitkannelierten Gefäßteilen hergestellt. Aufkeramischen Bildern mit Heiligenmotivendominierte die kobaltblaue Farbe. BeliebteMotive auf den Krügen waren Heiligenbil-der in Blumenkartuschen. Typisch fürStupava waren jedoch landwirtschaftlicheMotive, vor allem der Bauer am Pflug mitOchsen, Szenen aus dem Winzerleben u. ä.Die Krügelmacher der Familie Kostkahielten diese ländliche Idylle erstmals aufkeramischen Gefäßen fest.

Dank ihres hohen künstlerischen und tech-nischen Niveaus wurde die slowakischeFayence aus Stupava erfolgreich auf meh-reren internationalen Ausstellungen präsen-tiert, beispielsweise 1873 in Wien, 1895 inPrag und Paris, 1897 in Budapest undBrüssel, wo sie auch Diplome erhielt.Ferdiš Kostka lieẞ die Fayenceherstellungnach dem ersten Weltkrieg wieder aufle-ben. Die Familientradition wird bis heutevon seiner Tochter Magda aufrecht erhal-

ten.

Stupava

Slovensko

Stupava je významná džbankárskalokalita na západnom Slovensku. Fajansasa v nej začala vyrábať v priebehu 18.storočia. Najstarší stupavský výrobokpochádza z roku 1744. Od osemdesi-atych rokov 18. storočia sa miestnafajansa zhotovovala pod silným vplyvomprodukcie z Holíča. Do povedomia sadostala vďaka dvom džbankárskymrodinám: Putzovcom a Kostkovcom,ktorí sa dostali do príbuzenského vzťahu.Putzovci pochádzali z Malaciek. Jedenz nich sa roku 1735 priženil do Stupavy,kde si založil dielňu na fajansové výrob-ky. Roku 1819 sa do rodiny Putzovcovoženil Ján Kostka, ktorý si vybudovalvlastnú dielňu. I keď sa džbankárskavýroba v obci začala omnoho neskôrako inde na západnom Slovensku, vďakašikovným majstrom sa stala pomernerýchlo známa.

Od začiatku 19. storočia sa v Stupavezhotovovali džbány s kanelovanýmihrdlami. Na hlinených obrázkoch

s motívom svätých dominovala kobaltovámodrá. K obľúbeným patrili džbánys vyobrazeniami svätých v kvetinovýchkartušiach. Typické pre Stupavu savšak stali najmä poľnohospodárskemotívy, napríklad oráč s volkami,výjavy z vinohradníckeho života ap.Na keramické nádoby ich ako prví začalimaľovať džbankári z rodiny Kostkovcov.Vďaka vysokej výtvarnej i technickejúrovni bola stupavská fajansa úspešneprezentovaná na viacerých medzinárod-ných výstavách, napríklad roku 1873vo Viedni, roku 1895 v Prahe a Paríži,roku 1897 v Budapešti a v Bruseli,kde získala aj ocenenie. Po krátkomprerušení produkcie cez prvú svetovúvojnu obnovil výrobu miestnej fajansyFerdinand zvaný Ferdiš Kostka. Rodinnútradíciu Kostkovcov do dnešných dníudržiava jeho dcéra Magda.

K známym stupavským džbankárompatrili Jozef Putz, Ján Putz, Ján Kostkast., Ján Kostka ml., Karol Kostka, FerdišKostka, Michal Hulák, Ignác Frey,Florián ävábsky, Alojz Wirt, FrantiöekChitil.

Stupava/ StomfaSzlovákia

A település Nyugat- Szlovákia egyiklegjelentősebb fazekas- központja, afajansz készítése már a 18. század soránkezdődött. A legrégibb tárgy 1744- bőlszármazik, a legrégibb származásimegjelölés( ,, St") egy 1751- es keltezéssűkorsón található. A 1880- as évektől kezd-ve a Holiči manufaktúra nagy mértékbenbefolyásolta a helyi fajanszkészítést.Stupava két leghíresebb fazekas famíliájaa Putz és a Kostka család volt, akik roko-ni viszonyban álltak egymással. A Putzcsalád Malackyból( Malacka) származott,egyik tagja 1735- ben Stupavába nősültés ott fajanszműhelyt nyitott. 1819- benJán Kostka nősült be a Putz családba éső is saját kerámiaműhelyt alapított. AStupavai fazekasság kiváló mestereinekköszönhetően hamarosan nagy hírnévretett szert Közép- Európában, bár sokkalkésőbb vette kezdetét mint Szlovákiaegyéb részein. A 19. század kezdetétőlrészben kannelúrázott( vájatokkaldíszített) korsók is készültek Stupavában.A szenteket ábrázoló kerámiaképeken akobaltkék szín dominált, a korsókat pedigelőszeretettel díszítették virágkeretbenábrázolt szentekkel. A Stupavai kerámiátmégis a mezőgazdasággal foglalkozómotívum jellemezte, elsősorban a parasz-ti és a vincellér munka ábrázolásával.Legelőször a Kostka csalad fazekasaialkalmazták a vidéki idill motívumátkerámián. Magasfokú művészi éstechnikai színvonalának köszönhetően

a Stupavai fajansz több nemzetközikiállításon is sikeresen szerepelt. Töb-bekközött Bécsben( 1873), Prágában ésPárizsban( 1895), valamint Budapestenés Brüsselben, ahol ki is tüntették.Az első világháború után Ferdis Kostkakeltette életre a fajanszkészítést.A családi hagyományokat Magda lánya

viszi tovább.