Bunzlau/Bolesławiec
Polen
01
Lit.:
64
Seit 1392 gehörte Schlesien zum KönigreichBöhmen und damit zur Habsburger- Monar-
chie. Im ,, Breslauer Frieden" von 1742 wurdees dem Königreich Preußen zugesprochenund erhielt dadurch den Namen ,, Preußisch-Schlesien". In den schlesischen Töpferzent-ren Bunzlau und Naumburg am Queis( heute Nowogrodziec, Polen) wird seit demMittelalter Keramik hergestellt. Seit dem17. Jahrhundert verbreitete sich ,, BunzlauerGeschirr" als regionaler Begriff über dieöstlichen Gebiete Deutschlands und dieangrenzenden Nachbarländer. Gute Ton-qualität und hohes technisches Können derTöpfer ließen die Bunzlauer Ware zu einemhochwertigen Handwerksprodukt werden.Sie nimmt eine Mittelstellung zwischen Stein-zeug und hartgebrannter Irdenware ein. Dader Ton auch bei hohen Temperaturen nichtsintert, musste eine Lehmglasur den porösenScherben dichten und der rauen Oberflächeeinen glatten Glasurüberzug geben. ZurGlasurfärbung an den Gefäßaußenwändenwurden auch Metalloxide verwendet. Dahersind neben den überwiegend braunen Glasu-ren ebenso kobaltblaue, grüne und mangan-violette Färbungen an Bunzlauer Gefäßendes 17. und 18. Jahrhunderts zu finden.Zu den bevorzugten Gefäßtypen des 17.Jahrhunderts zählen niedrige Krüge, Tüllen-kannen und so genannte Schraubkruken( Flaschen mit Schraubverschluss meist ausZinn). So wie unser Beispiel mit dem Zinn-deckel( ÖMV 45.254) tragen sie einen aufge-legten Dekor aus Motiven der Renaissanceunter einer braunen Transparentglasur. Seitdem Ende des 17. Jahrhunderts treten geripp-te Krüge, so genannte Melonenkrüge mit teilsbeachtlichen Bauchumfängen auf. Die Krügeund Kannen aus der 2. Hälfte des 18. Jahr-hunderts bis in die 2. Hälfte des 19. Jahrhun-derts sind mit einer braunen Lehmglasurbedeckt. Den Dekor bilden Auflagen aushellen Tonen, die in Gipsmodeln ausgeformtund auf das lehmglasierte Gefäß gedrücktwurden. Die Motive heben sich haptisch undfarblich vom dunklen Untergrund ab. Zudemwiederholen sich bestimmte Motive immerwieder, so die Blätter und Blüten, der Dop-peladler, der Hl. Nepomuk, der liegendeHirsch oder das Osterlamm. Gefäße dieserBunzlauer Art sind in großer Zahl in privatenund musealen Sammlungen vertreten.
Bunzlauer Geschirr, Gebrauchsware zwischen Handwerk und Industrie. Von Heidi Müller,Ekkehard und Inge Lippert unter Mitarbeit von Regine Falkenberg(= Schriften desMuseums für Deutsche Volkskunde, Bd. 14), Berlin 1986Horschik, Josef: Das Bunzlauer Steinzeug des 17. bis 19.Jahhrunderts. In: Steinzeug.15. bis 19. Jahrhundert. Von Bürgel bis Muskau. 2. Aufl., Dresden 1978, S.365-401Peschel- Wacha, Claudia: Bunzlauer Keramik und Keramik nach Bunzlauer Art im Spiegelder Forschungsgeschichte des Österreichischen Museums für Volkskunde in Wien.In: Werner Endres, Thomas Haller, Luitgard Löw, Claudia Peschel- Wacha, JoachimReichstein, Heiko Schäfer, Konrad Spindler: Beiträge zur Bunzlauer Keramik.(= NEARCHOS 5), Innsbruck 1997, S. 69-101
Peschel- Wacha, Claudia: Bunzlauer Keramik in der Sammlung des ÖsterreichischenMuseums für Volkskunde. In: Österreichische Zeitschrift für Volkskunde, N.S. 47/96,Heft 4, Wien 1994, S.397-481
Bolesławiec/ BunzlauPoľ'sko
Sliezsko patrilo od roku 1392 k Českémukráľovstvu, a tým aj k habsburskej monar-chii. V dôsledku Wroclavského mieruz roku 1742 pripadlo Pruskému kráľovstvua dostalo meno Pruské Sliezsko.Keramika sa v hrnčiarskych centráchBunzlau- dnešný Bolesławiec v Poľskua Naumburg na Queise- vyrába odstredoveku. Známejšou sa stala na začiatku17. storočia, keď sa bunzlauský riad akoregionálny pojem rozšíril vo východnýchregiónoch dnešného Nemecka a s nímhraničiacich susedných krajín. Vďakavynikajúcej kvalite hliny a technickejzručnosti hrnčiarov sa keramika z Bunzlaustala vysoko ceneným remeselnýmproduktom.
Svojou štruktúrou sa nachádza niekde v stre-de medzi kameninou a hlinenými výrobkamivypálenými dotvrda. Keďže hlina sa nespekáani pri vysokých teplotách, bolo potrebnéutesniť' porézny črep ílovitou hlinkou
a drsný povrch vyhladiť hladkou glazúrou.Na zafarbenie glazúry na vonkajšíchstranách nádob sa používali aj oxidyrôznych kovov. Tak nájdeme na nádobáchbunzlauskej keramiky, ktorá pochádza zo17. a 18. storočia, popri prevažne hnedýchglazúrach aj kobaltovomodré, zelené
a mangánovofialové zafarbenie.
K najobľúbenejším tvarom a typom nádobv 17. storočí patrili nízke džbány, krčahys pyštekom a džbány so skrutkovacímuzáverom. Napríklad nádoby s cínovýmvrchnákom boli zdobené renesančnýmimotívmi, pokrytými hnedou transparentnouglazúrou. Od konca 17. storočia sa začaliobjavovať i džbány s rebrovaním, tzv.melónové džbány, z ktorých niektorémali naozaj pozoruhodný obvod brucha.Džbány a krčahy z 2. polovice 18. storočiaboli až po polovicu 19. storočia pokrytéhnedou ílovitou glazúrou. Výzdobu tvoriliornamenty z rôznych druhov svetlýchhlín, ktoré boli vyformované v sadrovýchformách a prilepené na glazovanú nádobu.Tak sa motívy nielenže farebne odlišovaliod tmavšieho podkladu, ale i plastickyvystupovali z povrchu. Viacero z nichsa opakuje, ako napríklad listy a kvety,dvojhlavý orol, svätý Ján Nepomucký,ležiaci jeleň či veľkonočný baránok.Podobná keramika ako z Bunzlau sanachádza v hojnom počte v rôznychsúkromných a muzeálnych zbierkach.
Bolesławiec/ BunzlauLengyelország
1392 óta Szilézia a cseh királysághoz ésezzel együtt a Habsburg- Monarchiáhoztartozott. Az 1742- es boroszlói békébena porosz királyságnak ítélték és ezáltalkapta a ,, Porosz- Szilézia" nevet. A sziléziaifazekasközpontokban, Bunzlauban, a malengyel Bolesławiecben és Naumburgbana középkortól állítanak elő kerámiát. A 17.századtól a ,, bunzlaui edény" regionálisfogalomként terjedt el Németország keletiterületein és a szomszédos országokban. Jóagyagminőség és a fazekasok magas szintűműszaki tudása a bunzlaui termékeket kiválóminőségű kézműves termékekké tette.A bunzlaui edények a kőcserép és akeményre égetett agyagáru között valaholközépen helyezkedik el. Mivel az agyagmagas hőmérsékleten sem zsugorodik,ezért vályogmázzal kellet a lyukacsosagyagedényeket tömíteni és az érdesfelszínre sima mázbevonatot vinni. Azedény külső felszínének mázszínezéséhezfémoxidokat használtak. Ezért a 17. és18. századi bunzlaui edényeken a túlny-omórészt barna mázak mellett ugyanúgytalálhatók kobaltkék, zöld és mangánlilaszínezetek is.
A 17. század előnybe részesített edényfor-mái az alacsony korsók, a csőrös korsókés a csavaros kupakkal ellátott kőkorsók.Mint ahogy az ónfedős példánknak( ÖMV45.254), ezeknek is a reneszánszbólszármazó motívumokból álló felhelyezettdíszítésük van a barna áttetsző máz alatt.A 17. század végétől megjelennek a bordáskorsók, az úgynevezett dinnyekorsók,melyek hasának átmérője igen figyelem-reméltó. A 18. század második felétől a19. század második feléig tartó időszakbólszármazó korsók és kancsók barna vályog-mázzal vannak bevonva. A díszítést világosagyagból készült rátétekkel készítették,melyeket gipszmintákban formáztakmeg és aztán a vályoggal mázolt edényrenyomtak. A motívumok tapinthatóan ésszínben is kiemelkednek a sötét héttérből.Ezenkívül bizonyos motívumok újra megújra megismétlődnek, így például a levelekés virágok, a kétfejű sas, Nepomuki Szt.János, a fekvő szarvas vagy a húsvétibárány.
Az ilyesfajta bunzlaui edényekmagángyűjteményekben éppúgy nagyszámban megtalálhatók, mint múzeumokgyűjteményeiben.