História budovy

Keď sa gróf Friedrich Karl von Schönborn v roku 1705 stal ríšskymvicekancelárom a presťahoval sa do Viedne, získal úradný byt v kridleRíšskej kancelárie. Po ukončení druhého obliehania Viedne Osmanskouríšou v roku 1683 nastal v predmestiach čulý stavebný ruch. FriedrichKarl odkúpil v roku 1706 od cisárskeho komorného a dvorného radcuJohanna Christopha Reichsrittera von Forstera zastavaný pozemok vpredmestskej časti Alservorstadt. Prestavbou komplexu budov poverilarchitekta Johanna Lucasa von Hildebrandta. Najzásadnejšie stavebnéúpravy sa pri prestavbe na záhradný zámoček uskutočnili v rokoch 1706a 1707. Franz Jänggl, meštiansky murársky majster z Viedne, zrealizo-val prestavbu podľa projektu architekta. V roku 1715 bolo umeleckédielo vrátane záhradného parku pre grófa Schönborna hotové. O rokneskôr napísala anglická spisovatelka Lady Montagueová o sídle: CountSchoenborn's villa is one of the most magnificent. V roku 1725 rozšírilgróf Schönborn svoju nehnuteľnosť smerom navýchod a odkúpil susedné sídlo cisárskeho dvornéhovojenského pokladníka Wisenda von Wisenburga.

Friedrich Karl navštívil na začiatku svojhoštudijného pobytu vo Francúzsku v roku 1698kráľovský zámocký komplex Marly- le- Roi. Architek-tonické riešenie hlavného pavilónu sa stalo predlo-hou jedenásť osovej fasády záhradného zámočkaSchönborn. Hildebrandt zdôraznil stredný rizalit

" CountSchoenborn's

villa is one

of the mostmagnificent"

fasády a uplatnil architektonické prvky ako šesť kolosálnych pilastrov skompozitnými hlavicami, kamenný portál s balkónom a tympanónomserbom siahajúcim nad úroveň rímsy. Balustráda osadená socha-mi a vysoká manzardová strecha budovu ešte opticky zvyšovali.

Hildebrandt zdôraznil záhradnú stranu centrálne vystupujúcimstavebným objektom s balustrádou na atike. V tomto takzvanomschodiskovom rizalite sa ešte aj dnes nachádzajú schody vedúce zvestibulu na prvé poschodie. Do rohov záhradnej fasády umiestnildve štíhle veže s točitým schodiskom zakončené korunou strechy.

- 13-