Textilná výtvarníčka Katarína Zavarská( na-rodená r. 1948 v Bratislave, kde žije) patrí me-dzi najsvojráznejšie javy textilného umenia naSlovensku v súčasnosti. Jej záujem siaha ďalekoza úžitkovú či len estetickú funkciu tkaného go-belínu, napriek remeselnej zručnosti( svojepráce realizuje vlastnoručne). Od nástupu navýtvarnú scénu- v polovici 70. rokov- sa zau-jímala o problematiku času, vtedy ešte v pod-obe fotosekvencií detailov tváre, vyvolávajú-cich nezvyčajné asociácie. Záujem o fotografiu,zachytávajúcu nenávratné okamihy života, ur-čitý časový záznam u nej pretrváva dodnes. Pa-ralelne s tendenciami vo svete chápe Zavarskátextilný záves v širšom zmysle, nie iba ako de-koratívny doplnok, ale ako prostriedok nahlbšiu umeleckú výpoveď. Cíti potrebu vyjadriťsa k rôznym otázkam bytia, ako mnohí iní, pá-tra po svojej identite, hľadá súvislosť medzi ná-hodne zachovalými útržkami spomienok. Patriamedzi ne staré, zošúverené fotografie

neraz

svojich predkov, ktorých jej nebolo dožičenépoznať,- ktoré vo zväčšenej podobe prenáša nafotoplátno a takto vtajuje do svojich tkanýchobrazov. Pracuje s kontrastami. Využíva kon-trast prechodu plošného do priestorového, ilu-zívne realistického do štylizovaného, farebnéhodo čiernobieleho, jemne vypracovaného dodrsného. Striedanie jemných a hrubých vrstievsymbolizujú nánosy času, popretŕhané nite adiery v štruktúre zväčša prírodného materiáluzasa zásahy osudu, či trhliny v medziľudskýchvzťahoch. Na tomto princípe vznikli viaceré jejdiela, o. i. aj cyklus o F. Kafkovi.

Katarína Zavarská hovorí o svojej tvorbe:,, Snažím sa o posun reálnych motívov netradič-ným spracovaním, kombináciou textilnýchtechník s fotografiou. Vždy ma fascinovali staréfotografie z minulého storočia pre ich atmosfé-ru, magickosť zastaveného okamžiku, tajom-stvo skryté v tvárach už neexistujúceho času.Konštrukčnou montážou fotoplátna, vlny, ko-vu, špagátov, peria a ďalších materiálov, kon-

trastom hrubého a jemného tkania, chcem vy-povedať svoj názor na minulosť a súčasnosť. Jeto moja výpoveď subjektu k objektu( autorskýzásah cez vnútornú senzibilitu môjho oka a ob-jektívne oko kamery.), čím vzniká isté napätie,zaujímavé snáď i pre vnímateľa.

Obsah možno tiež vyložiť v troch plánovanýchrovinách:

vzťah- minulosť- prítomnosťvzťah medzi fotografiou a tkanímvzťah medzi rôznym tkaním navzájom."

Autorka sa však nevracia len do minulosti, živoreaguje aj na najčerstvejšie udalosti, ktoré sanás( jej) dotýkajú. Tak vzniklo niekoľko variá-cií na tému prelomenia berlínskeho Múru, vktorých opäť rozšírila technické výrazové mož-nosti textilného oboru. Na 2. Medzinárodnomtextilnom sympóziu v Ružomberku na Sloven-sku( v lete 1991) použila bavlnu miesto„ malty"ako pojítka medzi„ tehlami“ Múru, vyrobenýmz rezaného papiera. Tzv. Mäkký múr zas vytvo-rila z„, tehál“ z lisovanej bavlny, spojených lepi-dlom a sušených na slnku. Ďalší múr vznikolpozliepaním cvernových špulní do tvaru pyra-mídy. The wall- aktuálna udalosť nedávnychrevolúcií ost- bloku Európy, jej zrúcanie, akosymbol zrútenia systému, ktorý mal labilné zá-klady, inšpirovala Zavarskú aj k vytvoreniupráce( Múr našej doby) pre bienále minitextiluv maďarskom Szombathely r. 1990. Škáru me-dzi pálenými tehlami tu tvorili mäkké textilné,, tehly". Zavarská však neraz narába aj s inýmimateriálmi, vlnu, bavlnu, špagát kombinuje skovom, perím a inými látkami. Popri domácichvýstavách, vystavovala v Maďarsku aj na viace-rých Bienálach minitextilu v Szombathely, Ta-liansku, Francúzsku, r. 1987 na Art Expo v NewYorku, v galérii v New Jersey, o rok v Toronte,r. 1989 aj v Kjóte na International Textile Com-petition. Je jednou z tých, ktorí posúvajú tex-tilné umenie z úzkej oblati úžitého umenia dosféry tzv. vysokého umenia.

Tamara Archlebová